Krátka burzová história, alebo zopár zaujímavostí z finančného sveta

Historický pôvod slova “burza” pochádza z latinského “bursa”, čo v preklade znamená kožený mešec. Rodinný erb obchodníckej rodiny Van der Buerse mal na sebe tri mešce. Rodina bola vlastníkom viacerých pohostinstiev v Bruggy v Belgicku. Hostince boli známe tým, že najmä talianski obchodníci ich využívali nielen ako nocľah, ale aj ako priestor k uzatvoreniu obchodov. Postupne sa miestu okolo spomínaných pohostinstiev začalo hovoriť “burzy”. Rovnaký názov dostala aj inštitúcia zriadená v roku 1531 v Antverpách, ktorá bola založená potom, čo prišlo k úpadku Bruggy. Predmetná inštitúcia sa honosila názvom BEURS a de facto hovoríme o prvej burze cenných papierov, v rámci ktorej sa uskutočňovali obchody so zmenkami, ako aj zlatými a striebornými mincami. Čo je zaujímavejšie, konala sa tu prvá emisia obligácii, ktoré vydalo mesto Antverpy.

Ďalším významným medzníkom bolo založenie Dutch East-Indian Company, ktorá vznikla v roku 1602 vďaka prvej verejnej emisii akcii uskutočnených na Amsterdamskej tovarovej burze. Amsterdam bol aj rodiskom prvej burzy s cennými papiermi v roku 1631. Ako centrum vtedajšieho finančného sveta, burza mala svoje otváracie hodiny aj špecifické pravidlá obchodovania. Ruka v ruke s rozvojom trhu sa rozvinuli aj nové burzové techniky, tzv. špekulácie. Po úspechoch amsterdamskej burzy vznikali ďalšie burzy naprieč Európou. V Berlíne sa otvorila burza v roku 1739, v Londýne 1745 a napokon v New Yorku v roku 1792.

Zvyšok sveta sa pripojil k otváraniu búrz až v druhej polovici 19. storočia a to najmä vďaka rozvoju techniky, vynálezu telegrafu, telefónu, či svetoznámej potrubnej pošte. Tak napríklad v Tokiu sa burza otvorila v roku 1878, v Bombaji 1860, v Johannesburgu 1887, alebo Sydney 1871
.
Začiatok 20. storočia je poznamenaný nárastom významu burzových centier ako New York a Londýn. Vzhľadom na množstvo kapitálu sa tieto burzy stali medzinárodne, keďže sa na obchodovaní zúčastňovalo množstvo zahraničných firiem. 1929 bol rok krachu New Yorskej burzy a tým došlo aj k zlomu v investovaní. Následná hospodárska kríza spôsobila tisícky nezamestnaných a bankrotov.
Opätovný rozvoj búrz v povojnovom období nastal až s rozvojom a zavedením elektronických systémov, ktoré slúžili na zadávanie príkazov. Objavil sa taktiež nový druh trhu, organizovaný mimoburzový trh, ktorý fungoval do tej doby neformálne. Nestabilita na finančných trhoch dala vzniknúť novým finančným inštrumentom, finančným derivátom, ktoré umožnili zaistenie voči rizikám.

S ďalším vývojom dochádzalo k stále vzrastajúcemu významu informačných technológii a taktiež ku globalizácii svetovej ekonomiky. Tento postupný vývoj môžeme zasadiť do začiatku 90 rokov. S rozvíjajúcim trhom dochádzalo k množstve fúzii, ale aj vzniku nových firiem. Burzový trh stále viac obsadzovali technologicky orientované firmy. Rozvoj techniky dal vzniknúť on-line obchodovaniu s akciami, čím sa len ďalej zvyšovala atraktivita akciového trhu, čo znamenalo aj rapídny nárast cien akcií na všetkých svetových burzách. Prílišná eufória zapríčinila vznik bubliny, ktorá sa zákonite prevalila. A teda v roku 2000 došlo k prasknutiu. Vstup do nového tisícročia bol teda poznamenaný poklesom akciových trhov.