Podstatu systému sociálneho poistenia na Slovensku nájdeme v pracovni pruského kancelára, ktorý sa takýmto spôsobom snažil umlčať hlasy robotníkov vyzývajúce k revolúcii proti buržoáznym vykorisťovateľom. A to v dobe, kedy bol tvar demografickej krivky úplne iný ako dnes.
V čase, keď sa na území dnešného Slovenska utvárali prvé spolky združujúce zväčša nekvalifikovaných robotníkov na profesijnom základe, poskytujúce len veľmi chabé garancie ochrany, nemecké zákonodarstvo systematicky budovalo sústavu sociálnej ochrany pre najnižšie vrstvy obyvateľstva. Hoci v priebehu nasledujúcich desaťročí bolo potrebné prispôsobovať ju aktuálnym ekonomickým a hospodárskym pohybom, jej kľúčové prvky ostali zachované dodnes. Daný model sociálnej starostlivosti, podľa navrhovateľa označovaný ako Bismarckov, prevzalo napr. Belgicko, Francúzsko, Rakúsko, Japonsko, Česká republika a v neposlednom rade tiež Slovensko. Bismarckov model sociálneho poistenia zahŕňa zárobkovo činné osoby, ktorých mzdy sú sčasti využívané na jeho financovanie. Sociálna ochrana je tak založená na príspevkoch, odstupňovaných podľa príjmov poistených osôb.
Systém štátneho dôchodku zaviedol Otto von Bismarck v roku 1889. Aj keď sa odvolávame, že využívame Bismarckov zavedený systém, v skutočnosti medzi nimi nie je skoro žiadna podobnosť. Systém železného kancelára Bismarcka bol založený na princípe, že odchod do dôchodku bol nastavený vekom 70 rokov. Ako veľký paradox vyvstáva priemerný vek danej doby a to 46 rokov. To znamenalo v praxi, ak ste sa náhodou aj dožili dôchodkového veku 70 rokov, reálne ste sa z dôchodku tešili len niečo okolo 5 ďalších rokov. Ak to budeme chcieť aplikovať na súčasne podmienky Slovenska, ( priemerný dôchodkový vek je 62 rokov a priemerná dĺžka života 76 rokov) vyjde nám nasledujúci údaj – odchod do dôchodku by bol až 85 rokov. Čím by sa asi základná myšlienka akejsi dôstojnej jesene života totálne stratila.
Teraz k tomu pridáme trošku praxe v podmienkach Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa spravuje verejný penzijný fond, kde prispievajú ekonomický aktívni obyvatelia, zamestnávatelia a štát. Čo ako celok vytvára systém I. piliera. Sociálna poisťovňa prerozdeľuje peniaze medzi súčasných dôchodcov, a tým dochádza k medzigeneračnému transferu peňazí. Problém súčasného systému je ten, že vzhľadom k aktuálnemu stavu Sociálna poisťovňa nedokáže vytvárať žiadne finančné rezervy, to znamená, že všetko čo sa vyberie, okamžite sa rozdelí. Z toho vzniká aj výraz PAY AS YOU GO, čiže priebežné financovanie dôchodkového systému.
Nota bene I. pilier znamená, že štát Vám tvrdí, že keď vy dosiahnete dôchodkový vek, tak štát zabezpečí dostatočný výber peňazí, aby Vám mal z čoho Váš zaslúžený dôchodok vyplatiť. Otázka výšky dôchodku ostáva na rozhodnutí parlamentu a teda hlavne vlády a jej priorít. Ak sa obzrieme trochu viac na západ, tam to pochopili politické elity už pred niekoľkými desaťročiami.
Preto dôrazne apelujeme na našich klientov, aby sa spoliehali v otázke svojho dôchodku iba sami na seba.
