Úspory v druhom pilieri mohli byť o tretinu vyššie. Kde nastala chyba?

23. júla 2021

V druhom pilieri si sporí takmer 1,7 milióna ľudí. 64% percent z nich však využíva výhradne konzervatívne dlhopisové fondy, ktorých výnosy sotva pokrývajú mieru inflácie. Výsledok? Sporitelia sú o 3 miliardy chudobnejší.

Kto za to môže?

Dôvodov, prečo Slováci naplno nevyužívajú potenciál svojich úspor v druhom pilieri, je pochopiteľne hneď niekoľko. Jedným z najväčších je mimo iného pomerne konzervatívna investičná mentalita v našej krajine. Veď posúďte sami – 70 percent finančného majetku Slovákov sa stále nachádza na účtoch v bankách, čo je v porovnaní s finančne vyspelejšími krajinami znepokojivé číslo. Nie všetko je ale automaticky chyba sporiteľov. V prípade druhého piliera nastal problém inde.

V roku 2013 vláda zasiahla do druhého piliera, a to tak, že peniaze všetkých sporiteľov „umelo “presunula do dlhopisových fondov. Týkalo sa to všetkých ľudí, ktorí neposlali návratku, inými slovami väčšiny sporiteľov. Aj keď sa situácia od roku 2013 výrazne zlepšila, množstvo Slovákov s tým dodnes nič neurobilo a naďalej nechávajú svoje úspory v konzeratívnych fondoch.

Podľa údajov z výskumu Oranžovej obálky pre Denník E by mohol byť objem peňazí v druhom pilieri minimálne o 2,5 miliardy vyšší, pokiaľ by k spomínanému presunu nedošlo. Ak by všetky negarantované fondy vynášali rovnako ako najvýkonnejšie – indexové fondy, úspory mohli byť vyššie až o 3,4 miliardy.

Touto témou sa v roku 2019 zaoberali aj ekonómovia Ľudovít Ódor a Pavol Povala. Vo svojom výskume si kládli otázku, ako úspory v druhom pilieri zaostávajú za svojím potenciálom. Podľa ich odhadov by objem peňazí v druhom pilieri mohol byť o 20 až 80 percent väčší, teda za predpokladu, že by všetko fungovalo tak, ako má. V prepočte na eurá by táto zmena predstavovala dve až sedem miliárd. Dôvodom sú najmä zásahy vlády, akým bol aj presun prostriedkov v roku 2013, ale takisto investičné stratégie jednotlivých správcovských spoločností, ktoré nie sú vždy ideálne.

Aktuálny trend naznačuje, že svitá na lepšie časy. Po presune peňazí v roku 2013 zostalo v dlhopisových fondoch až 90 percent prostriedkov druhého piliera. Po uplynulých ôsmich rokoch je to už iba 60 percent. Aj keď z dlhodobého hľadiska ide o výrazné zlepšenie, podľa odborníkov sa posúvame pomaly.

Zdroj: Denník N

Dlhopisové, akciové, indexové fondy? Rozhoduje čas.

Prečo je výber fondov v rámci druhého piliera taký dôležitý? Sporitelia si majú možnosť zvoliť konzervatívnejšiu stratégiu využívajúcu dlhopisové fondy, rizikovejšiu stratégiu, teda akciové a indexové fondy, alebo ich kombináciu. Dlhopisové fondy rastú síce stabilne, ale veľmi pomaly, a ich výnosy častokrát sotva prekonajú úroveň inflácie. Akciové a indexové fondy sú volatilnejšie, čo z krátkodobého hľadiska môže pre investora predstavovať riziko. Trh chvíľu klesá, potom znovu rastie. Tu sa dostávame k základnému princípu systematického investovania. Keďže sporenie na dôchodok by malo byť tým najdlhším sporením v našom živote, nemáme dôvod sledovať týždenné, či mesačné výkyvy trhov. Podstatný je pre nás trend, teda dlhodobá tendencia trhu. V horizonte 10, 20 či 30 a viac rokov sú akciové trhy výnosné vždy. Tridsiatnik či štyridsiatnik, ktorý si sporí v dlhopisovom fonde, sa teda ukracuje o výnosy.

Dlhopisové fondy, a teda konzervatívnejšia investičná stratégia, naberá na význame spolu s vekom sporiteľa. Človek tesne pred dôchodkom by mal mať väčšinu svojich peňazí uložených práve v garantovaných fondoch, aby prípadný pokles trhov neohrozil jeho dôchodok.

Môžeme očakávať zmeny.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje zmeny druhého piliera. Tou významnejšou by mala byť tzv. investičná stratégia, vďaka ktorej budú fondy sporiteľom priraďované podľa veku, nakoľko mladší sporitelia s dlhším investičným horizontom sa nemusia obávať krátkodobých výkyvov trhu.

Novela by taktiež mohla priniesť zmenu týkajúcu sa hospodárenia s úsporami po dosiahnutí dôchodkového veku. Časť peňazí by mohla aj naďalej zostávať v akciách. Keďže časť z úspor sporiteľov bude využívaná aj 10 či 15 rokov po odchode na dôchodok, nie je dôvod, aby tieto peniaze nezarábali aj naďalej.

So zvyšujúcou sa finančnou gramotnosťou Slovákov a s narastajúcim povedomím o výhodnejšom zhodnocovaní majetku tak pozitívne zmeny nastanú aj v rámci druhého piliera. Na záver by sme už len radi pripomenuli jednoduchú, no stále platnú rovnicu: Čím skôr sa začnete pripravovať na dôchodok, tým lepšie pre vás.

Ako ste na tom vy? Neukracujete sa zbytočne o výnosy?

Zdroje: Denník N, FinReport.sk, ADSS.sk

Investovanie pre deti

Každý rodič sa snaží dať svojim deťom to najlepšie. V snahe zaistiť im lepšiu budúcnosť rieši veľa otázok ohľadom správneho druhu sporenia. V dnešnom článku si ukážeme výhodnejšie alternatívy tvorby kapitálu pre deti.