Vývoj v Čine po kríze viedol k veľkému zadlžovaniu čínskeho obyvateľstva. Teraz to môže byť aj náš problém.
40%! O toľko sa zvýšil objem krátkodobých pôžičiek a to len v rámci obdobia jedného roka. Na základe oficiálnych vyjadrení, čínske banky držia 5 % zlých úverov, toto číslo v skutočnosti môže byť oveľa vyššie.
Mentalita čínskeho obyvateľstva sa zmenila. Kým pred krízou boli Číňania voči zadlžovaniu opatrnejší, po kríze nastal obrovský vzostup spotrebiteľských úverov. Aktuálne hrozí, že zadlženosť obyvateľstva spôsobí v Číne seriózne problémy.
Za lepším životom
K zvyšovaniu dlhu začalo dochádzať počas krízy, a spôsobilo ho panické rozhodnutie čínskej vlády napumpovať peniaze do ekonomiky cez úvery. Tieto úverové peniaze mali nahradiť nedostatočný dopyt zo zahraničia, a tým zabezpečiť rast aj počas krízy.
Túto politiku zaznamenali aj bežní občania. Matematika bola jednoduchá, ak si na svoju prevádzku môžu brať pôžičky veľké firmy, aj štátne, prečo nie obyčajní ľudia.
Podľa analytikov nemeckej Deutsche Bank „Ak sa zameriame len na spotrebiteľské pôžičky, tak Čína zažíva niečo, čo by sa dalo nazvať úverovým šialenstvom“ .
Súčasné nafukovanie dlhu spôsobujú najmä bežné domácnosti. Počet krátkodobých spotrebiteľských pôžičiek z celkového počtu klesá. Aktuálne 45 %, pred desiatimi rokmi to boli dve tretiny z celkového objemu úverov.
Ďalšou oblasťou, kde je horúco sú HYPOTÉKY. Čínsky realitný trh zaznamenáva dlhodobo iba rast cien. To znamená, že rozdiel medzi cenou nehnuteľnosti a príjmom je tak vysoký, že si vlastné bývanie nemôže dovoliť, čím ďalej, tým viac Číňanov. Naopak, bohatší Číňania nakupujú nehnuteľnosti, lebo očakávajú trvalý rast tejto investície. Tým dochádza ku nekontrolovanému nárastu realitnej bubliny.
Prehrievanie?
Správa z minulého týždňa Medzinárodného menového fondu hovorí, že „Medzinárodné skúsenosti naznačujú, že taký nárast úverov, ako teraz zaznamenáva Čína, je nebezpečný. Rastie riziko náhlych zmien, prípadne zreteľné spomalenie rastu,“ Kľúčové je, že prípadné problémy nepostihnú len Čínu ale budú mať globálny charakter.
Analytici Medzinárodného menového fondu konštatujú, že čínska vláda nevykonáva potrebné opatrenia, keďže je slepo zameraná na splnenie cieľa zdvojnásobenia výkonu ekonomiky v období medzi rokmi 2010 a 2020. „Úrady urobia všetko, čo môžu, aby dosiahli svoj cieľ,“. A teda, ak by prišla kríza, vláda nebude mať k dispozícii dostatočné množstvo nástrojov na jej kontrolu alebo utlmenie následkov.
Keď nekoná vláda, čiastočne zasahujú čínske firmy, ktoré si uvedomujú situáciu a znižujú objemy zahraničných investícii. V prvom polroku 2017 bol objem čínskych zahraničných investícii 57 miliárd dolárov, čo je v porovnaní s minulým rokom o 44% menej.
