Úverové šialenstvo po čínsky

Úverové šialenstvo po čínsky

Vývoj v Čine po kríze viedol k veľkému zadlžovaniu čínskeho obyvateľstva. Teraz to môže byť aj náš problém.

40%! O toľko sa zvýšil objem krátkodobých pôžičiek a to len v rámci obdobia jedného roka. Na základe oficiálnych vyjadrení, čínske banky držia 5 % zlých úverov, toto číslo v skutočnosti môže byť oveľa vyššie.

Mentalita čínskeho obyvateľstva sa zmenila. Kým pred krízou boli Číňania voči zadlžovaniu opatrnejší, po kríze nastal obrovský vzostup spotrebiteľských úverov. Aktuálne hrozí, že zadlženosť obyvateľstva spôsobí v Číne seriózne problémy.

Za lepším životom

K zvyšovaniu dlhu začalo dochádzať počas krízy, a spôsobilo ho panické rozhodnutie čínskej vlády napumpovať peniaze do ekonomiky cez úvery. Tieto úverové peniaze mali nahradiť nedostatočný dopyt zo zahraničia, a tým zabezpečiť rast aj počas krízy.

Túto politiku zaznamenali aj bežní občania. Matematika bola jednoduchá, ak si na svoju prevádzku môžu brať pôžičky veľké firmy, aj štátne, prečo nie obyčajní ľudia.

Podľa analytikov nemeckej Deutsche Bank „Ak sa zameriame len na spotrebiteľské pôžičky, tak Čína zažíva niečo, čo by sa dalo nazvať úverovým šialenstvom“ .

Súčasné nafukovanie dlhu spôsobujú najmä bežné domácnosti. Počet krátkodobých spotrebiteľských pôžičiek z celkového počtu klesá. Aktuálne 45 %, pred desiatimi rokmi to boli dve tretiny z celkového objemu úverov.

Ďalšou oblasťou, kde je horúco sú HYPOTÉKY. Čínsky realitný trh zaznamenáva dlhodobo iba rast cien. To znamená, že rozdiel medzi cenou nehnuteľnosti a príjmom je tak vysoký, že si vlastné bývanie nemôže dovoliť, čím ďalej, tým viac Číňanov. Naopak, bohatší Číňania nakupujú nehnuteľnosti, lebo očakávajú trvalý rast tejto investície. Tým dochádza ku nekontrolovanému nárastu realitnej bubliny.

Prehrievanie?

Správa z minulého týždňa Medzinárodného menového fondu hovorí, že „Medzinárodné skúsenosti naznačujú, že taký nárast úverov, ako teraz zaznamenáva Čína, je nebezpečný. Rastie riziko náhlych zmien, prípadne zreteľné spomalenie rastu,“ Kľúčové je, že prípadné problémy nepostihnú len Čínu ale budú mať globálny charakter.

Analytici Medzinárodného menového fondu konštatujú, že čínska vláda nevykonáva potrebné opatrenia, keďže je slepo zameraná na splnenie cieľa zdvojnásobenia výkonu ekonomiky v období medzi rokmi 2010 a 2020. „Úrady urobia všetko, čo môžu, aby dosiahli svoj cieľ,“. A teda, ak by prišla kríza, vláda nebude mať k dispozícii dostatočné množstvo nástrojov na jej kontrolu alebo utlmenie následkov.

Keď nekoná vláda, čiastočne zasahujú čínske firmy, ktoré si uvedomujú situáciu a znižujú objemy zahraničných investícii. V prvom polroku 2017 bol objem čínskych zahraničných investícii 57 miliárd dolárov, čo je v porovnaní s minulým rokom o 44% menej.

Hypotekárny trh stále na vzostupe.

Hypotekárny trh stále na vzostupe.

Začiatkom roka sa uplatnila regulácia a prísnejšie pravidlá hypotekárneho trhu. Mnohí analytici a aj obyvatelia sa obávali, aký dopad to bude mať na hypotéky. Môžeme však konštatovať, že k žiadnemu zmrazeniu hypotekárneho trhu nedošlo, práve naopak, je stále silnejší!

Aká bola aktivita bánk?

Za prvý polrok 2016 bol poskytnutý objem úverov na bývanie vo výške 1,3 miliardy eur. Za to isté obdobie roku 2017 sa poskytol objem 1,5 miliardy eur, ktorý predstavuje zvýšenie dlhu slovenského obyvateľstva, ktorý je založený nehnuteľnosťou. A banky ani nepotrebovali vyvinúť úsilie v rámci cenovej vojny, ako minulý rok. Priemerný úrok na úvere sa posunul smerom dolu len o desatinu a hypotéky šli na dračku.

Už táto jar ukazovala cenové dno úverov na bývanie. Ostatné roky trend udávala VÚB, ale pri jej tohtoročnom pokuse znížiť úroky, ostatní veľkí hráči jej iniciatívu nenasledovali. Iba menšie banky, ako Prima banka alebo OTP banka sa posunuli až na 1,2 % pri štvorročnom, respektíve päťročnom fixe. Druhá so spomenutých bánk drží túto kampaň aj naďalej.

Podľa údajov NBS došlo k stabilizácii cien úverov. A faktom ostalo, že napriek rôznym cenovým ponukám a lákadlom, drvivá časť úverov bola poskytnutých s úrokom 1,7 % na uver, len malý počet na 1,5 %.

Čo nás čaká?

Ani počas jesene by nemalo dôjsť k veľkým posunom. Analytik VÚB Zdenko Štefanides, hovorí, že Intesa, talianska banka a zároveň matka slovenskej VÚB neočakáva zmenu kľúčových úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky. Podľa odhadov by malo k prvým zvyšovaniam refinančnej sadzby dôjsť až v prvom kvartáli 2019.

Analytik Tatra banky Boris Fojtik pridáva, že aj keď sa v súčasnosti k žiadnym zmenám ECB nechystá. Dobrý ekonomický vývoj jej poskytuje nevyhnutný priestor na prípravu zmeny súčasnej uvoľnenej menovej politiky, ktorá panuje v eurozóne. S tým súvisí aj zvýšenie cien pri dlhších splatnostiach, pretože tie reagujú na očakávania politiky ECB. Ako Boris Fotiek dodáva „tieto ceny majú veľký vplyv na úvery na bývanie, no ich pohyby zatiaľ nie sú dlhotrvajúce a výrazné“ Nárast môže priniesť až postupne zníženie nákupov dlhopisov zo strany ECB. Objemy nákupov by sa mali priblížiť k nule a v tej chvíli aj retailoví klienti pocítia zmenu.

Najnižšia cena vyhráva

Súčasný stav vyzerá tak, že rozdiely medzi bankami nie sú výrazné, a to bez ohľadu na mediálne kampane resp. posun cien úverov o stotiny či desatiny percenta. NBS zaznamenala v prvej polovici tohto roku najvýraznejší posun o 0,5 % pre VUB, ktorá tak dosiahla 21,2 % podiel na úveroch na bývanie. Kým Prima banka sa zlepšila o 0,25 %
Na porovnanie, Tatra banka bez toho aby znižovala sadzby si ukrojila rovnako veľký podiel ako Prima banka. Rovnako aj Slovenská sporiteľňa, ktorá už nejaké obdobie zastáva vedúci post ktorý obhájila s 27,7 % na trhu. Rozdiel postoja ja v tom, že kým pre VÚB to znamenalo zvýšenie pre Slovenskú sporiteľňu to predcvičovalo návrat k hodnote prvého polroku 2016.

Napriek tomu, že došlo k nárastu objemu úverov, bankám sa znížili náklady na spracovanie. A aj keď v tomto roku dochádzalo k refinancovaniu hypoték, nešlo o také čísla, ktoré sme mohli sledovať minulý rok. Keďže Slovensko dosiahlo ďalší rekord v objeme poskytnutých úverov na bývanie, najväčším paradoxom sa javia opatrenia NBS, ktoré znamenali obmedzenie veľkých hypoték, ako aj počítanie rezerv v príjme, ktoré musia ostať po odčítaní nevyhnutných nákladov na život. Tieto opatrenia sa dotkli len marginálnej časti klientov.

Ako si úroky z hypotéky dať do nákladov

Ako si úroky z hypotéky dať do nákladov

Prenájmom bytu, domu alebo jednej izby je spôsob, akým si veľa z nás zlepšuje príjem. Aj tento druh príjmu sa však musí zdaniť. Podľa § 6 zákona o dani z príjmov si prenajímateľ môže zo svojho príjmu odrátať úroky platené v súvislosti s hypotékou.

To, či si tieto náklady môže prenajímateľ odrátať závisí od toho, či eviduje nehnuteľnosť v obchodnom majetku alebo nie. Aj ľudia, ktorí nie sú podnikatelia, majú túto možnosť a môžu si svoj byt, či dom zaradiť do obchodného majetku. Spôsobov, ako zaúčtovať takúto nehnuteľnosť je niekoľko. Na výber prichádza daňová evidencia, jednoduché alebo podvojné účtovníctvo. Najjednoduchší spôsob býva zvyčajne daňová evidencia.

V prípade, že využijete zjednodušenú daňovú evidenciu, ste povinný mať evidenciu o hmotnom majetku, ktorý používate v súvislosti s dosahovaním príjmov. Tak, ako podotýka hovorkyňa finančnej správy Patrícia Macíková „Ak sa daňovník rozhodne uviesť majetok v daňovej evidencii, potom sa už tento majetok stáva jeho obchodným majetkom a môže si uplatňovať v daňových výdavkoch výdavky súvisiace s využívaním tohto majetku podľa zákona o dani z príjmov,“ Dôležitý faktor je, že daňová evidencia nemá žiadnu predpísanú podobu. A teda finálnu podobu ako sú príjmy a výdavky evidované, si určíte sami.

Podľa Ivety Jobovej, ktorá pôsobí ako daňová poradkyňa a členka Slovenskej komory daňových poradcov, je Inventárna karta dlhodobého hmotného majetku najjednoduchší spôsob (účtovne tlačivo, ktoré si môžete jednoducho zakúpiť). V tomto tlačive je nevyhnutné uviesť nasledujúce informácie: cenu nehnuteľnosti, dátum a spôsob jej obstarania a dátum zaradenia do obchodného majetku. Podstatné je nezabudnúť aj na odpisovú skupinu. Podľa ustanovenia z roku 2015 sú nehnuteľnosti zaradené do šiestej odpisovej skupiny a teda sa odpisujú 40 rokov. Z toho vyplýva, že mesačný odpis získame tak, že cenu nehnuteľnosti vydelíme 480 mesiacmi. Odpis do nákladov potom dáme za počet mesiacov, počas ktorých sa nachádzala nehnuteľnosť v prenájme.

V prípade, že byt máte zaradený v obchodom majetku počas celého roka, môžete si odpísať v rámci nákladov celých 12 mesiacov. Pričom výška jednotlivých odpisov sa vypočítava priamo v karte. Ale tak ako konštatuje Iveta Jobová: „V prípade, že si niekto kartu nezakúpi, tieto všetky údaje si môže zapísať aj do obyčajného zápisníka.“

Ak teda využijete daný postup, do nákladov v podobe odpisov je možné dať samotnú cenu nehnuteľnosti. Napríklad, ak si kúpite byt v hodnote 200 000 €, váš ročný odpis bude 5 000 eur. Túto sumu je možné dať do nákladov počas obdobia 40 rokov. V prípade, ak je byt kúpený na hypotéku, do nákladov je možne zarátať aj úroky zaplatené na hypotéke. Taktiež všetky náklady na rekonštrukciu, poistenie nehnuteľnosti, alebo príspevok do fondu opráv sú oprávneným daňovým výdavkom.

V prípade, že nehnuteľnosť nie je zaradená do obchodného majetku, tieto náklady nie je možné uplatňovať. Do nákladov sa ale stále môže dať elektrina, náklady na kúrenie, či vodné a stočné. Všetky spomínane výdavky sú uplatniteľné aj pri evidencii nehnuteľnosti ako obchodného majetku.

Nevýhodou ostáva, že ak by ste chceli takúto nehnuteľnosť predať, musíte zdaniť rozdiel medzi odpisovou hodnotou a predajnou cenou.

Príklad:

Kúpim trojizbový byt v Bratislave za 150 000 €, banka mi požičia 120 000 € na 30 rokov s úrokom 1.55 %, rozdiel uhradím z vlastných zdrojov. Do podnájmu mi príde trojčlenná rodina a mesačne mi bude platiť 700 €. Príjem z prenájmu sa daní nie len daňou z príjmu (19 %), ale aj zdravotným poistením (14 %). Čiže pri ročnom príjme z prenájmu 8 400 € zaplatím daň vo výške 2 772 €.

Ak by som uplatnili všetky spomínané náklady – ročný odpis nehnuteľnosti 3 750 €, zaplatené úroky za prvých 12 mesiacov 1 837,55 €, priemerná ročná cena energií 720 €, priemerná cena poistenia nehnuteľnosti 80 € a príspevok do fondu opráv 40 € – znížim vymeriavací základ dane na 1 972,45 €.

Budem teda platiť daň vo výške 650,91 €, čo je rozdiel solídnych 2 121,09 €.

Čo potom, ak sa toho dožijete?

Čo potom, ak sa toho dožijete?

Slováci potrebujú intenzívnejšie sporiť! Dôvod? Nebezpečná demografia!

Mládež si v súčasnosti neuvedomuje zhoršujúci sa demografický stav Slovenska, ktorý je spôsobený poklesom pôrodnosti. Mnohí len mávnu rukou a povedia, že je to ešte ďaleko, respektíve, že dôchodku sa pri ich tempe života aj tak nedožijú. A čiastočne majú pravdu. Výška veku odchodu do dôchodku sa každým rokom posúva smerom hore. Ďalším negatívnym faktorom je zvyšujúca sa priemerná dĺžka dožitia. Ani údaje z výskumov nie sú optimistické. Podľa nich v roku 2060 bude počet ľudí v produktívnom veku o 1,3 milióna nižší, a podiel vekovej skupiny 65+ zaznamená nárast z 25 % v súčasnosti na ohromujúcich 72%. Niektoré prieskumy hovoria o SR ako o najrýchlejšej starnúcej ekonomike EÚ. Navyše, len 40 % obyvateľov SR odhaduje, že bude môcť v tomto roku sporiť.

Optimistický rok 2017?

Slováci sú v tomto roku optimistickí. Spoliehajú sa na to, že súčasný ekonomický rast im umožní vytvárať finančne rezervy. Podľa niektorých analytikov sa očakáva, že slovenská ekonomika bude v najbližšom období naďalej rást a nezamestnanosť poklesne. A čo je najdôležitejšie, napriek inflácií by mali obyvatelia aj viac zarábať. Podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej „Až tri pätiny našincov, teda drvivá väčšina, predpokladá, že ich finančná situácia sa počas tohto roka meniť nebude. Slováci sú pomerne sporivý národ. Potvrdzuje to aj fakt, že 38 % našich domácností sa domnieva, že si budú tento rok schopné vytvárať úspory.“

Tieto hodnoty sú podľa analytikov Poštovej banky na takejto úrovni dlhodobo. A je to nielen z toho dôvodu, že sa Slováci tešia z dobrých príjmov, ale aj preto, že sú tu prítomné obavy z budúcnosti. Už teraz je jasné, že ak si ľudia v produktívnom veku nezačnú vytvárať finančnú rezervu, v penzijnom veku ich bude čakať len mizerný dôchodok.

Sporenie Vám zabezpečí budúcnosť

Bismarckov dôchodkový model, ktorý vznikol v roku 1889, v súčasnosti prestáva fungovať. Dôvodom je demografický vývoj, ktorý ide iným smerom. Náš dôchodkový model je založený na systéme kde pracujúci zarábajú na dôchodky pre nepracujúcich. Preto systém starý 120 rokov prestáva byť uplatniteľný, keďže súčasný svetový vývoj sa zmenil, zmenila sa ekonomika, výber daní, ale aj pôrodnosť. Podľa štatistického úradu v roku 1922 sa na Slovensku narodilo viac ako 111 – tisíc detí, ale v roku 2016 už len vyše 57 000. Nasledujúca štatistika hovorí, že v súčasnosti pripadá na 1 dôchodcu 1,6 pracujúceho. V období o 25 rokov bude štatistika 1:1, čo znamená že model je finančne neudržateľný. Je dôvod na vytváranie rezerv už dostatočne jasný?

Peniaze v ponožke

Sporenie nie je len o zodpovednosti, ale ide priamo o nevyhnutnosť. Chybou je, ak si chcete sporiť pod matrac. Až 62 % úspor obyvateľstva je stále vo forme hotovosti, teda skladovaných v pančuche. Znamená to, že naše úspory prakticky strácajú na hodnote. Bojazlivosť Slovákov aktívne pracovať s úsporami ukazuje aj prerozdelenie objemu peňazí vo fondoch v  II. pilieri, kde prevládajú garantované dlhopisové fondy – až 82 %.  Pritom kľúčový význam úspor nie je len ich existencia, ale aj zhodnocovanie v čase.

Nie len starí, ale aj chudobní.

Nielenže dnešnú kategóriu tridsiatnikov bude čakať mizerný dôchodok, otázka je v akom veku sa do dôchodkového veku dostanú.

Na Slovensku sa odchádza v tomto roku do dôchodku vo veku 62 rokov a 76 dni. V krajinách EÚ sa pri tom najčastejšie odchádza do dôchodku vo veku 65 rokov. Krajiny ako Dánsko, Francúzsko, Nemecko a Španielsko zvýšili odchod do dôchodku na 67 rokov. Keďže aj na Slovensku sa každoročne hranica zvyšuje, podľa odhadov v roku 2050 by sme sa mali dostať na dôchodkový vek 67 rokov.

Štatistiky INFOSTAT  hovoria, že v roku 2060 v rámci strednodobej prognózy bude na 100 obyvateľov vychádzať 215 seniorov. A celkový nárast seniorov nad 65 rokov vzrastie o viac ako 1 milión v najbližších 5 desaťročiach. Čo znamená, že v roku 2060 bude každý tretí človek starší ako 65 rokov

Martin Novák, CEO, Phinance Slovensko konštatuje: „Väčšina ľudí si neuvedomuje, aké riziká im hrozia, keď sa dostanú do dôchodkového veku, resp. uspokojujú sa tým, že je to ešte ďaleko alebo sa dôchodku nedožijú. Ľudia by si mali uvedomiť, že je to len na ich zodpovednosti riešiť svoj dôchodok, čo najskôr. Každému odporúčam začať hneď a nemusí to byť veľká suma, ktorú si za mesiac odložia. Dôležité je začať a naučiť sa odkladať prijateľnú sumu na dôchodok v rámci každého individuálneho cash-flow. So štátnou podporou na dôchodku nerátajte radšej vôbec. Spoliehajte sa len sami na seba. Len Vy môžete rozhodnúť o tom, kedy a za akých podmienok pôjdete do dôchodku.“

Dlhy Slovákov neustále narastajú

Dlhy Slovákov neustále narastajú

Hoci spomínaná informácia nepatrí k novinkám, je zaujímavé, že sa úverom na Slovensku darí od začiatku ich vzniku. V súčasnosti je až 35% domácnosti zadlžených. Slovensko sa stalo európskou raritou, keď počas finančnej krízy nedošlo k poklesu záujmu o úvery. Rastúci trend, zaznamenávajú pôžičky na dovolenky, darčeky, pričom tak ako to už býva zvykom, ľudia veria nie vždy úprimným reklamám.

Vráťme sa ale k meritu veci. Dlhy ako také sú bežné aj v zahraničí, najčastejšie pri pôžičke na kúpu nehnuteľnosti. Kde však narážame na problém je schopnosť splácať svoje dlhy. Podľa najnovších prieskumov počet exekúcii z dôvodu neschopnosti splácať úver predstavujú hrozivé číslo – 3 milióny. Tento počet je každoročne doplnený o 600000 nových exekučných konaní. To ale podľa viacerých odborníkov nepredstavuje finálne číslo, keďže mnohé prípady neschopnosti splácať sa ešte nedostali do štádia exekúcie. Celkovo štatistiku nie je možne vytvoriť aj z toho dôvodu, že je vedená na exekúcie, a nie na osoby, pričom na jednej osobe môže byť vedených niekoľko exekučných konaní.

Úvery na bývanie v minulom roku lámali rekordy. Ani neustále rastúce ceny nehnuteľností nezastavili Slovákov, aby využili neobyčajne nízke úroky na úveroch na bývanie. Na nových a refinancovaných hypotékach sme si požičali na bývanie viac ako deväť miliárd eur. To súviselo s refinančným boomom, ktorý nastal po marci, keď začal platiť zákon o lacnejšom predčasnom splatení hypoték.

 

 

 

 

Posledné výsledky z Národnej banky Slovenska uvádzajú, že v roku 2016 bolo poskytnutých historicky najviac nových a refinančných úverov na bývanie – až 9,6 miliardy eur za celý bankový sektor, čo predstavuje 50 % nárast oproti roku 2015. Silné boli hlavne máj a jún, keď banky predali objem úverov za viac ako miliardu eur na mesiac.

Spotrebiteľských úverov podľa čísiel Národnej Banky Slovenska bolo v roku 2008 poskytnutých v objeme cca 4 miliardy eur. V minulom roku to predstavovalo objem takmer 6 miliárd eur. Je dôležite si uvedomiť, že pôžičky poskytujú nielen banky, ale aj lízingové spoločnosti a spoločnosti splátkového predaja.

Regulácia nebankového trhu síce nezabránila rastu zadlženosti, no prispela k zníženiu RPMN na nebankových pôžičkách. Dotklo sa to predovšetkým malých úverov s kratšou dobou splatnosti. Strata podielu nebankových spoločností na spotrebiteľskom financovaní je markantná, zo 43 % v roku 2008 klesli na 20 % v roku 2016.

Aj nebankové subjekty sa prispôsobujú. Predtým preferované nebankové úvery na nízke sumy do 1500 eur, ktoré mali krátku dobu splatnosti t.j. do 1 roka sú na zostupe. V súčasnosti ich nahradzujú úvermi s dlhšou dobou splatnosti a vo výške nad 6500 eur. Zmena je spôsobená výškou max. RPMN, ktoré môžu nebankové spoločnosti ponúknuť. Malé úvery s krátkou dobou splatnosti mali jednoducho problém splniť limit RPMN.
V porovnaní zadlženia zahraničných domácnosti existujú niektoré krajiny, ktoré sú zadlžené viac ako Slovensko. Základný rozdiel je v schopnosti splácať dlhy. Zahraničné domácnosti majú totiž viac finančných aktív, a teda v prípade krízy vedia aktíva speňažiť a dlhy splácať. Slovenské domácnosti majú minimálne alebo žiadne finančne aktíva, a preto je ich schopnosť splácať dlhy nižšia.

Je prirodzené, že ľudia sa správajú menej obozretne počas „dobrých časov“ rozkvetu ekonomiky. Majú peniaze a tie míňajú. Je však dôležite si pamätať, že po týchto časoch môže prísť znova ku kríze – ako pred pár rokmi. Mali by sme sa teda zamyslieť, či je naozaj účel, pre ktorý sa chystáme zadlžiť, nutný. V prípade, ak je účel zadlženia opodstatnený, je dôležité získať efektívnu pôžičku s dobrými podmienkami na skoršie vyplatenie.

 

Najlepší dôchodkový systém na svete

Najlepší dôchodkový systém na svete

Veľmi aktuálnou a často skloňovanou otázkou vo všetkých vyspelých krajinách sveta je, čo najvhodnejšie a najkompatibilnejšie nastavenie penzijného systému. Spoločnosť Mercer uskutočnila štúdiu na základe ktorej je najlepší penzijný systém v Holandsku, Austrálii a Dánsku. Zároveň podľa Allianz Pension Sustainability Index patrí Holandsko medzi krajiny s najudržateľnejším dôchodkovým systémom.

Na popredné priečky sa Holandsko dostáva aj napriek tomu, že ide o rovnaký systém ako má Nemecko, ktoré si v rámci štatistík vedie o dosť horšie. Štruktúra pilierov je rovnaká v oboch štátoch. V čom je teda tajomstvo holandského úspechu? Vo váhe jednotlivých pilierov.

Systém pozostáva z dvoch hlavných pilierov – prvý je tzv. paušálny verejný systém a druhý zamestnanecký systém. Prvý pilier pri tom zabezpečuje podiel len 32% priemerného dôchodku. Druhý pilier je dobrovoľný. Odchod do dôchodku je stanovený rovnako pre mužov aj ženy na 65 rokov. Občania sa o svoj vlastný dôchodok starajú a pristupujú k nemu veľmi zodpovedne, čo znamená že miera súkromných uspor je vysoká. Priemerný čistý vyplácaný dôchodok dosahuje 89 % priemerného čistého príjmu. Systém je tiež založený viac na zásluhovosti vzhľadom na zamestnanecké penzie. Čím vyššie príjmy, tým vyšší dôchodok. Holandská vláda legislatívne zabezpečila podporu skrátených pracovných úväzkov, čo sa pozitívne odzrkadlilo na zamestnanosti občanov v staršom veku.

Na základe odprezentovaného nám vyplýva, že kľúčom pre financovanie dôchodkov je druhý pilier, ktorý tak isto ako v Nemecku predstavujú zamestnávateľské penzijne schémy. V kolektívnych podnikových dôchodkových schémach je v Holandsku zapojených viac ako 90 % zamestnancov. Rôzne formy individuálneho sporenia predstavuje tretí pilier, pri ktorom za určitých podmienok môže dôjsť k nahradeniu druhého pilieru.

Majetok v druhom a tretom pilieri je vyšší ako 150 % holandského HDP. Ak k danému výpočtu pridáme súkromne úspory holandských obyvateľov, výsledok hodnoty uspor bude predstavovať 304,3 % HDP, čim sa z Holanďanov stáva najbohatší národ na svete. Dôležitým faktorom je správne nastavenie legislatívy. V Holandsku fungujú výrazné daňové úľavy v rámci súkromného šetrenia.

Holandské dôchodkové zamestnanecké penzijne schémy sú postavene na princípe „defined-benefit schemes“. Výpočet príjmu na dôchodku je v tejto schéme určený na základe poistno-matematických princípov, a teda nie je priamo úmerný výške úspor alebo zhodnoteniu na osobnom dôchodkovom učte. V tejto schéme sú pre výpočet dôchodku dôležité faktory, ako dĺžka odvádzania príspevkov, ale aj ich výška. Na základe tohto sa zamestnanecká dôchodková schéma správa ako štát. No na rozdiel od štátu prerozdeľuje dôchodky na základe skutočných aktív, ktoré má v správe a následne ich zhodnocuje. Veľkou výhodou je, že sa dôchodok určuje na základe reálnych čísiel a finančného hospodárenia, bez vplyvu populistických politických rozhodnutí ohľadom výšky dôchodku.

Kým Slovensko dobehne Holandsko v efektivite dôchodkového systému(ak vôbec), bude väčšina z nás už v dôchodkovom veku. Preto si nastavme každý individuálne svoj vlastný holandský dôchodkový systém. Vieme Vám s tým pomôcť.