Slováci potrebujú intenzívnejšie sporiť! Dôvod? Nebezpečná demografia!

Mládež si v súčasnosti neuvedomuje zhoršujúci sa demografický stav Slovenska, ktorý je spôsobený poklesom pôrodnosti. Mnohí len mávnu rukou a povedia, že je to ešte ďaleko, respektíve, že dôchodku sa pri ich tempe života aj tak nedožijú. A čiastočne majú pravdu. Výška veku odchodu do dôchodku sa každým rokom posúva smerom hore. Ďalším negatívnym faktorom je zvyšujúca sa priemerná dĺžka dožitia. Ani údaje z výskumov nie sú optimistické. Podľa nich v roku 2060 bude počet ľudí v produktívnom veku o 1,3 milióna nižší, a podiel vekovej skupiny 65+ zaznamená nárast z 25 % v súčasnosti na ohromujúcich 72%. Niektoré prieskumy hovoria o SR ako o najrýchlejšej starnúcej ekonomike EÚ. Navyše, len 40 % obyvateľov SR odhaduje, že bude môcť v tomto roku sporiť.

Optimistický rok 2017?

Slováci sú v tomto roku optimistickí. Spoliehajú sa na to, že súčasný ekonomický rast im umožní vytvárať finančne rezervy. Podľa niektorých analytikov sa očakáva, že slovenská ekonomika bude v najbližšom období naďalej rást a nezamestnanosť poklesne. A čo je najdôležitejšie, napriek inflácií by mali obyvatelia aj viac zarábať. Podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej „Až tri pätiny našincov, teda drvivá väčšina, predpokladá, že ich finančná situácia sa počas tohto roka meniť nebude. Slováci sú pomerne sporivý národ. Potvrdzuje to aj fakt, že 38 % našich domácností sa domnieva, že si budú tento rok schopné vytvárať úspory.“

Tieto hodnoty sú podľa analytikov Poštovej banky na takejto úrovni dlhodobo. A je to nielen z toho dôvodu, že sa Slováci tešia z dobrých príjmov, ale aj preto, že sú tu prítomné obavy z budúcnosti. Už teraz je jasné, že ak si ľudia v produktívnom veku nezačnú vytvárať finančnú rezervu, v penzijnom veku ich bude čakať len mizerný dôchodok.

Sporenie Vám zabezpečí budúcnosť

Bismarckov dôchodkový model, ktorý vznikol v roku 1889, v súčasnosti prestáva fungovať. Dôvodom je demografický vývoj, ktorý ide iným smerom. Náš dôchodkový model je založený na systéme kde pracujúci zarábajú na dôchodky pre nepracujúcich. Preto systém starý 120 rokov prestáva byť uplatniteľný, keďže súčasný svetový vývoj sa zmenil, zmenila sa ekonomika, výber daní, ale aj pôrodnosť. Podľa štatistického úradu v roku 1922 sa na Slovensku narodilo viac ako 111 – tisíc detí, ale v roku 2016 už len vyše 57 000. Nasledujúca štatistika hovorí, že v súčasnosti pripadá na 1 dôchodcu 1,6 pracujúceho. V období o 25 rokov bude štatistika 1:1, čo znamená že model je finančne neudržateľný. Je dôvod na vytváranie rezerv už dostatočne jasný?

Peniaze v ponožke

Sporenie nie je len o zodpovednosti, ale ide priamo o nevyhnutnosť. Chybou je, ak si chcete sporiť pod matrac. Až 62 % úspor obyvateľstva je stále vo forme hotovosti, teda skladovaných v pančuche. Znamená to, že naše úspory prakticky strácajú na hodnote. Bojazlivosť Slovákov aktívne pracovať s úsporami ukazuje aj prerozdelenie objemu peňazí vo fondoch v  II. pilieri, kde prevládajú garantované dlhopisové fondy – až 82 %.  Pritom kľúčový význam úspor nie je len ich existencia, ale aj zhodnocovanie v čase.

Nie len starí, ale aj chudobní.

Nielenže dnešnú kategóriu tridsiatnikov bude čakať mizerný dôchodok, otázka je v akom veku sa do dôchodkového veku dostanú.

Na Slovensku sa odchádza v tomto roku do dôchodku vo veku 62 rokov a 76 dni. V krajinách EÚ sa pri tom najčastejšie odchádza do dôchodku vo veku 65 rokov. Krajiny ako Dánsko, Francúzsko, Nemecko a Španielsko zvýšili odchod do dôchodku na 67 rokov. Keďže aj na Slovensku sa každoročne hranica zvyšuje, podľa odhadov v roku 2050 by sme sa mali dostať na dôchodkový vek 67 rokov.

Štatistiky INFOSTAT  hovoria, že v roku 2060 v rámci strednodobej prognózy bude na 100 obyvateľov vychádzať 215 seniorov. A celkový nárast seniorov nad 65 rokov vzrastie o viac ako 1 milión v najbližších 5 desaťročiach. Čo znamená, že v roku 2060 bude každý tretí človek starší ako 65 rokov

Martin Novák, CEO, Phinance Slovensko konštatuje: „Väčšina ľudí si neuvedomuje, aké riziká im hrozia, keď sa dostanú do dôchodkového veku, resp. uspokojujú sa tým, že je to ešte ďaleko alebo sa dôchodku nedožijú. Ľudia by si mali uvedomiť, že je to len na ich zodpovednosti riešiť svoj dôchodok, čo najskôr. Každému odporúčam začať hneď a nemusí to byť veľká suma, ktorú si za mesiac odložia. Dôležité je začať a naučiť sa odkladať prijateľnú sumu na dôchodok v rámci každého individuálneho cash-flow. So štátnou podporou na dôchodku nerátajte radšej vôbec. Spoliehajte sa len sami na seba. Len Vy môžete rozhodnúť o tom, kedy a za akých podmienok pôjdete do dôchodku.“

Veľmi aktuálnou a často skloňovanou otázkou vo všetkých vyspelých krajinách sveta je, čo najvhodnejšie a najkompatibilnejšie nastavenie penzijného systému. Spoločnosť Mercer uskutočnila štúdiu na základe ktorej je najlepší penzijný systém v Holandsku, Austrálii a Dánsku. Zároveň podľa Allianz Pension Sustainability Index patrí Holandsko medzi krajiny s najudržateľnejším dôchodkovým systémom.

Na popredné priečky sa Holandsko dostáva aj napriek tomu, že ide o rovnaký systém ako má Nemecko, ktoré si v rámci štatistík vedie o dosť horšie. Štruktúra pilierov je rovnaká v oboch štátoch. V čom je teda tajomstvo holandského úspechu? Vo váhe jednotlivých pilierov.

Systém pozostáva z dvoch hlavných pilierov – prvý je tzv. paušálny verejný systém a druhý zamestnanecký systém. Prvý pilier pri tom zabezpečuje podiel len 32% priemerného dôchodku. Druhý pilier je dobrovoľný. Odchod do dôchodku je stanovený rovnako pre mužov aj ženy na 65 rokov. Občania sa o svoj vlastný dôchodok starajú a pristupujú k nemu veľmi zodpovedne, čo znamená že miera súkromných uspor je vysoká. Priemerný čistý vyplácaný dôchodok dosahuje 89 % priemerného čistého príjmu. Systém je tiež založený viac na zásluhovosti vzhľadom na zamestnanecké penzie. Čím vyššie príjmy, tým vyšší dôchodok. Holandská vláda legislatívne zabezpečila podporu skrátených pracovných úväzkov, čo sa pozitívne odzrkadlilo na zamestnanosti občanov v staršom veku.

Na základe odprezentovaného nám vyplýva, že kľúčom pre financovanie dôchodkov je druhý pilier, ktorý tak isto ako v Nemecku predstavujú zamestnávateľské penzijne schémy. V kolektívnych podnikových dôchodkových schémach je v Holandsku zapojených viac ako 90 % zamestnancov. Rôzne formy individuálneho sporenia predstavuje tretí pilier, pri ktorom za určitých podmienok môže dôjsť k nahradeniu druhého pilieru.

Majetok v druhom a tretom pilieri je vyšší ako 150 % holandského HDP. Ak k danému výpočtu pridáme súkromne úspory holandských obyvateľov, výsledok hodnoty uspor bude predstavovať 304,3 % HDP, čim sa z Holanďanov stáva najbohatší národ na svete. Dôležitým faktorom je správne nastavenie legislatívy. V Holandsku fungujú výrazné daňové úľavy v rámci súkromného šetrenia.

Holandské dôchodkové zamestnanecké penzijne schémy sú postavene na princípe „defined-benefit schemes“. Výpočet príjmu na dôchodku je v tejto schéme určený na základe poistno-matematických princípov, a teda nie je priamo úmerný výške úspor alebo zhodnoteniu na osobnom dôchodkovom učte. V tejto schéme sú pre výpočet dôchodku dôležité faktory, ako dĺžka odvádzania príspevkov, ale aj ich výška. Na základe tohto sa zamestnanecká dôchodková schéma správa ako štát. No na rozdiel od štátu prerozdeľuje dôchodky na základe skutočných aktív, ktoré má v správe a následne ich zhodnocuje. Veľkou výhodou je, že sa dôchodok určuje na základe reálnych čísiel a finančného hospodárenia, bez vplyvu populistických politických rozhodnutí ohľadom výšky dôchodku.

Kým Slovensko dobehne Holandsko v efektivite dôchodkového systému(ak vôbec), bude väčšina z nás už v dôchodkovom veku. Preto si nastavme každý individuálne svoj vlastný holandský dôchodkový systém. Vieme Vám s tým pomôcť.